Australia puas yuav lug dhau Black Summer bushfire uas tej zaum yuav muaj ntxiv?

Lub caij uas tau muaj hav zoov kub hnyiab ntau zaus rau sab qaum teb ntawm ntiaj teb no, tej kws thiab tej neeg pab daws tej xwm txheej no txhawj xeeb tias tsam Australia yuav rov qab ntsib cov hav zoov kub hnyiab li Black Summer ntxiv?

A building burning with more fire in the background in Maui, Hawaii

Fires in Maui in August killed at least 111 people, with hundreds more unaccounted for. Source: AAP / Matthew Thayer/AP

Ntsiab lus tseem ceeb:
  • Tau muaj ntau lub teb chaws ntawm sab qaum teb hauv ntiaj teb no ntsib tej xwm txheej hav zoov kub hnyiab loj heev rau lub caij ntuj so.
  • Tej kws paub zoo txog tej xwm txheej no hais tias Australia yeej tsis tau ua tib zoo npaj kom txhij tsam ho rov qab muaj tej xwm txheej hav zoov kub hnyiab zoo li Black Summer ntxiv.
  • Cov hav zoov kub hnyiab Black Summer yog ib co xwm hav zoov kub hnyiab phem tshaj plaws ntawm Australia tej keeb kwm, uas tau ua rau 26 tus neeg tas sim neej.
Lub caij uas Canada tseem yuav tau los tswj nws tej xwm txheej hav zoov kub hnyiab phom sij tshaj plaws no, nom tswv kuj tau muaj tej xwm txheej no ua cov state of emergency ntawm British Columbia, ces Maui (Hawaii) twb tau maj mam pib rov qab los npaj tej txheej txheem pab kom tej pej xeem rov qab los ua tau lub neej

Lub 7 hli ntuj ces tau muaj ntau txheeb tus neeg raug muab tshem mus rau lwm qhov chaw , ua ke no los kuj tau muaj hav zoov kub hnyiab ntawm North Africa - hais tsi ntsees ntawm Algeria - ua tau ua rau muaj neeg tas sim neej yam tsawg li 34 leeg thiab.

Yog tham txog tej xwm txheej no lawm, ces neeg Australia yeej tseem nco tau tej xwm txheej huab cua kub sob heev uas tau ua rau muaj kob hav zoov kub hnyiab rau lub caij ntuj so xyoo 2019 - 2020 ntawd.

Thiab tej hav zoov kub hnyiab no thiaj yog ib co hav zoov kub hnyiab phem tshaj plaws ntawm Australia tej keeb kwm, ua tau ua rau muaj 26 tus neeg tau tas sim neej, thiab tau kub dav npaum li ob feem peb ntawm xeev Tasmania diam.

Thiaj tau ua rau tej tsiaj txhu txog 3 billion tus raug kub hnyiab tuag, nrog rau ntau trillions cov tsiaj tsis muaj pob txha nrog qaum (Tej kab tej ntsaum) los kuj raug kub hnyiab thiab.
Lub koom haum World Wide Fund tsab ntawv cej luam xyoo 2021 txog Nature-Australia thiab tej kws teeb txheeb ntawm tsev kawm qib siab University of Sydney tau kwv yees tias tej xwm txheej hav zoov kub hnyiab ntawd tau ua rau Australia tej lagluam cog qoob loo nkaus xwb twb poob nyiaj txij li ntawm $4 -$5 billion lawm.

Thiab tej kws paub zoo txog lagluam tau kwv yees tias ntshe tej xwm txheej hav zoov kub hnyiab ntawd kuj yuav ua rau Australia poob nyiaj yuav laug txog li ntawm $100 billion los kuj tau, yog suav tej neeg cov kev tas sim neej, tej vaj tse raug kub hnyiab, thiab tej cuab yeej cuab tam uas raug puas tsuaj, poob tej lagluam ntoj ncig thiab tej teeb meem kub hnyiab uas muaj rau lub cev ntaj ntsug thiab tej teeb meem nyuaj siab ntxov plawv ntawd.

Tam sim no ces twb yuav xaus lub caij ntuj no uas yeej sov kawg nkaus yam tsis tau pom dua los li thiab, yog li ntawd tej kws thiab tej koom ham pov puag tej huab cua thiaj ceeb toom tias teb chaws Australia yeej tseem tsis tau nrog xyuas kom muaj cov kev tiv thaiv zoo txaus coj los siv kom tsis txhob muaj cov xwm txheej hav zoov kub hnyiab zoo li Black Summer ntxiv lawm.

Puas yog tias tej zaum ntshe Australia tseem yuav rov qab ntsib cov xwm txheej hav zoov kub hnyiab zoo li Black Sumeer ntxiv thiab?

Philip Zylstra uas yog ib tug kws tshawb fawb uas paub zoo txog tej yam ntxwv hav zoov kub hnyiab thiab kuj yog ib tug zes kais theem nqe uas tsuas qhia ntawv part-time ntawm tsev kawm qib siab Curtin University tau qhia tias yog tej yam nyuaj heev uas yuav muaj peev xwm twv tau tias seb puas yuav rov qab muaj dua ib co xwm txheej hav zoov kub hnyiab zoo li Black Summer ntawm Australia ntxiv.

Nws tau hais tias "Peb yeej tsis paub tias yuav muaj dab tsi tshwm sim li, vim tej huab cua pauv pauv hloov. Tsis yog ib co xwm txheej tshiab uas pom muaj tas mus li, tab sis kuj yog ib co xwm txheej uas hloov tas mus li thiab."
Zylstra tau hais tias huab cua kub sov muaj ntsis zoo sib xws li tej tau muaj ntawm
xyoo no thiab ntawm Australia xyoo 2019, ces ntshe tej zaum kuj yuav ua rau muaj lub caij hav zoov kub hnyiab phem thiab.

Nws tau hais tias "yog tias peb muaj tej huab cua kub sov li tej muaj ntawm cov teb chaw sab qaum teb ntawm ntiaj teb, ces txawm tias los nag tau ob peb xyoos dhau los lawm, los yeej tseem ua rau tej nroj tsuag muaj peev xwm kub hnyiab tau thiab."

"Ntxiv ntawd ces vim tau muaj cov hav zoov kuv hnyiab Black Summer rau peb cim ntuj so dhau los lawm, thiab ho rov qab muaj nroj tsuag xyoo ntoo hlav thiab loj hob huam vam tuaj ntom heev ... rau ntau thaj chaw lawm thiab, ces tej zaum thiaj yuav ua rau tej hav zoov ntawv yuav kub hnyiab tau thiab."

Thaum ntxov lub 8 hli ntuj no, ces lub koom haum tua hluav taws yaj sab NSW Rural Fire Service (RFS) tau hais tias lawv tsuas muaj peev xwm npaj tau tej xwm txheej phom sij txog 24 feem puas thoob lub xeev no kom tsis txhob kub hnyiab rau xyoo 2022/23 no xwb vim tej huab cua no thiab los nag.

Thiab yeej tau npaj nyiaj faj seeb ntxiv txog li $10 million yuav coj los ntiav 100 tus neeg tua hluav taws yaj sab los npaj tej hauj lwm no kom sai ua ntej yuav txog lub caij ntuj so.
Lub koom haum ntsuam thiab kwv yees huab cua (Bureau of Meteorology) tau qhia txog ib cov kev ceeb toom, uas yuav ua rau muaj tej xwm txheej ntuj nqha teb nqhuab ntuj qhuav teb nkig, muaj tej huab cua sov thiab hav zoov kub hnyiab.

Major General Peter Dunn, uas yog tus coj tswj tej xwm txheej ti tes ti taw (Emergency Services) dhau los ntawm xeev ACT thiab tam sim no yog ib tug coj ntawm lub koom haum Emergency Leaders for Climate Action tau hais tias nws mloog tau tias ''yeej yog tej yam peb nkag siab zoo thiab yog tej yam uas txaus txhawj xeeb heev'' ua ntej yuav rov qab txog Australia lub caij hav zoov kub hnyiab.

Dunn hais tias tseem sai heev uas pheej yuav los twv tias seb lub caij hav zoo kub hnyiab yuav los txog no yuav kub muaj ceem npaum li cas, tab sis tej zejzog tsim nyog yuav tau kub siab txog tej xwm txheej no.

Nws tau hais tias "Peb tsis muaj peev xwm yuav qhia tau meej tseeb kiag tias zoo li cas kiag thiab ho yuav tshwm sim li cas, (tab sis) peb yuav tsum tau xyuam xim ceev faj tiag tiag.Thiaj xav kom tej zej zog kub siab mloog tej chaw tua hluav taws yaj sab, lwm cov chaw tua hluav taws thiab tej neeg pab cawm lwm lwm tus hais, thiab yuav tau npaj lawv tus kheej kom txhij."
A firefighter looks at a bushfire
Australia cov hav zoov kub hnyiab Black Summer yog ib cov xwm txheej kub hnyiab uas phom sij tshaj plawsraws li tau teev tseg. Source: AAP / Jeremy Piper
Nws yeej tsis ntseeg tias tau ua tib zoo xyuas kom los tswj tau cov kev phom sij yuav muaj los ntawm hav zoov kub hnyiab thiab qhia tias muaj 3 yam txuam thawj tseem ceeb li:

Dunn hais tias "Australia yeej tsis tau muaj peev xwm txo tej pa tsis huv paug tsuas rau tej ib puag ncig kom sai txaus uas yuav pab kom peb tso siab tau tias yuav tswj tau cov kev kub keb sov ob tuaj ces peb tseem tsis tau teev tej xwm txheej huab cua pauv hlooov rau hauv peb tej cai tswj tej ib puag ncig ntawm Australia no. Thiab nqe peb, ces peb tseem tso cai khawb roj zeb ntsuam thiab gas txuas ntxiv ces thiaj ua rau tseem muaj tej pas tsis huv no ntau tuaj ntxiv tas sim no."

Tej huab cua pauv hloov ho ua rau muaj tau hav zoov kub hnyiab li cas?

Kuj muaj ntau yam ntawm huab cua pauv hloov muaj peev xwm yuav ua rau muaj los tsis muaj hav zoov kub hnyiab thiab ho yuav kuv muaj ceem npaum li cas raws ntau yam thiab.

Piv txwv li yog huab cua kub sov dua ces yuav ua rau muaj lub caij hav zoov kub hnyiab ntev dua, thiab yog sov dua thiab muaj tej nroj tsuag xyoob ntoo qhuav nkig ces kuj yuav ua rau raug kev phom sij hav zoov kub hnyiab tau thiab.
Tsis tas li ntawd los yog huab cua sov zog ces kuj yuav ua rau muaj xob tua xob laim ntau tuaj ntxiv, uas kuj yog tej yam yuav ua rau kub hnyiab thiab.

Thaum tham txog cov kev tswj tej pa tsis huv thiab xyuas kom tsis txhob muaj teeb meem rau tej huab cua, ces Dunn hais tias Australia ''tau nkim sij hawm ntev heev lawm."

Nws tau hais tias "Peb paub tias tej tsoom fwv xeev kub siab tiag tiag txog tej hauj lwm no, vim lawv yog cov tso cai khawb peev txheej thiab tso cai mus nrhiav seb puas muaj gas."

"Tej no thiaj yog ib cov kev txov peb lub ntiaj teb. Yog li ntawd peb yuav tsum tau tso tseg."
Zylstra tau hais tias cov kev los txo kom muaj tej pa tsis huv tsawg no yog ib co tseem ceeb yuav pab kom tsis txhob muaj cov caij haiv zoov kub hnyiab tau ntau xyoo ntxiv tom ntej no.

Nws tau hais tias "Zoo li tag nrho peb sawv daws yeej tau pom zoo tias huab cua paub hloov yog tej (pheej ua rau muaj hav zoov kub hnyiab) thiab yog peb tsis tso tseg cov kev siv fossil fuels, ces ntshe yuav nkim peb tej dag zog xwb txawm tias peb ua zoo kawg nkaus lawm."

Australia puas tau npaj txhij tsam ho rov qab muaj tej xwm txheej hav zoov kub hnyiab zoo li Black Summer ntxiv thiab?

Lub 10 hli ntuj xyoo 2020 ntawd ces, Royal Commission cov kev tau mus txheeb cov hauj lwm npaj daws haiv neeg tej xwm txheej ntuj tsim kev puas tsuaj (National Natural Disaster Arrangements) tau qhia nws tsab ntawv cej luam ces yeej tau muaj ntau cov lus taw qhia tias tsim nyog yuav ua li cas.

Tau muaj ib tug kis ntawm lub koom haum National Emergency Management Agency, uas tswm Australia tej xwm txheej ntuj tsim kev puas tsuaj thiab tswj tej xwm txheej ti tes ti taw tau qhia rau SBS News tias muaj peev xwm ua tau raws li 12 co hauj lwm tiav lawm.

Tus kis no tau hais tias peb yeej tseem ua tsoom fwv teb chaws 3 cov hauj lwm uas taw qhia kom ua ntawd txuas ntxiv, thiab tej nom tswv xeev yog cov los ua lwm cov kev taw qhia uas seem ua kom ua ntawd lawm.

Nws tau hais tias "Ces cim hav zoov kub hnyiab no thiaj yuav yog thawj cim tseem ceeb txij li thaum tau muaj cov hav zoov kuv hnyiab Black Summer los no, thiab peb yeej paub tias ua rau tej zej zog muaj kev nyuaj siab heev, hais tsis ntsees rau tej uas raug kub hnyiab rau ntau lub hli ntawm xyoo 2019 thiab 2020 ntawd, thiab tej neeg uas nyuam qhuav ntxeem dhau ntawm tej xwm txheej dej nyob tsis ntev los no."
"Tsoom fwv Australia los yeej npaj kom muaj cov dav hlau tua hluav taws loj (National Large Air Tanker) kom thiaj tua tau hluav taws sai raws li qhov xav tau, thiab peb yeej tab tom npaj tej twj coj los siv rau lub caij muaj tej xwm txheej puas tsuaj no, thiab yeej yuav ua raws li qhov peb muaj peev xwm ua los npaj kom peb npaj tau txhij npaum li qhov peb ua tau."

Zystrel hais tias yog tham txog qhov ntev tom ntej no ces Australia yuav tsum tau rov qab los txheeb nws tej tswv yim siv coj los tswj tej hav zoov kub hnyiab thiab tiv thaiv kom tsis txhob muaj hav zoov kub hnyiab no dua tshiab.

Nws tau hais tias "Tej uas peb yuav tau ua ces yog yuav tsum muaj kev pauv hloov ntev rau yav tom ntej, li yuav tau los hloov qee yam tsim nyog hloov uas yog tej yam tseem ceeb heev."

Thiab ua ntej yuav txog lub caij hav zoov kub hnyiab no nws hais tias kom tej zejzog yuav tau npaj kom muaj tej peev txheej coj los siv thiab pab kom lawv muaj peev xwm tswj tau tej xwm txheej no nthuav dav dua ntxiv.

Dunn hais tias dua ntawm cov kev uas peb yuav tau txo kom tso tej pa tsis hu tsawg lawm, Australia yuav tsum pab tej zejzog thiab tej koom haum pab daws tej xwm txheej ti tes ti taw no kom ntau tuaj ntxiv thiab.

"Txog rau thaum peb pib txo kom tso tej pa tsis huv no tsawg, thiab txog rau thaum uas peb xaus tsis tso cai khawb rog thiab gas lawm xwb mas thiaj yuav tswj tau tej xwm txheej no, tsis li ntawd ces ntshe peb tseem yuav tau ua lub neej nyob nrog tej xwm txheej no txuas ntxiv. Yog li ntawd thiaj xav kom sawv daws yuav tsum tau koom tes los nrog daws tej teeb meem no."

-Additional reporting by AAP

Share
Published 20 August 2023 5:19pm
By Jessica Bahr
Presented by Vixay Vue
Source: SBS


Share this with family and friends